Raňajky šampiónov (alebo Ranná dávka cholesterolu)

... takže čo budeme potrebovať.
Určite nejaké tie nástroje:

Nôž by mal byť určite ostrý, pretože inak budete mať veľký problém s udržaním kompaktnosti pri krájaní papriky.
Ďalej si vymenujeme základné suroviny:

Vajíčka.
Určite z nejakého voľného chovu, alebo aj bio-vajíčka ako je to teraz v móde.
Na druhu vtáka nezáleží, aj keď prepeličie vajíčka by bol asi extrém rovnako ako vajce od pštrosa. Či?

A samotná paprika samozrejme.
Na farbe nezáleží. Jediná podmienka je dostatočná veľkosť/priemer samotného plodu.
Ide totiž o to aby sa vám to vajíčko do kolieska papriky vôbec zmestilo a nepretekalo kade tade.

Poslednou nevyhnutnou surovinou je nejaký ten tuk na ktorom sa to celé bude smažiť.
V mojom prípade to bolo obyčajné poctivé (s)lovenské maslo.
Kľudne ale môžete použiť aj nejaký ten olej, ale to je také ... ehm ... no nedobré.

Začneme teda prípravou.
V prvom kroku si podáme papriku. Za predpokladu že máte po ruke nejakú doštičku na krájanie, ušmiknite dolnú a hornú časť papriky približne tak, ako vidíte na obrázku.

Zostane nám tak samotné telo papriky ktoré za chvíľu rozkrájame na chlieviky v ktorých spracujeme samostatné vajíčka.
Ale aby som nepredbiehal.
Keďže máme vrch/spodok papriky odstránený, žiada sa odstrániť aj vnútorná dužina so semienkami.

Tu sa prvýkrát ukáže výhoda ostrého a veľkého noža.

Keď máme papriku takto vykuchanú, využijeme opäť ostrosť noža a nakrájame celú papriku na presný počet chlievikov (koliesok) podľa pomeru:

x chlievikov = y vajíčok

Výsledok by mal vyzerať potom nejak takto:

Ak nemáte dostatočnú predstavivosť, alebo ste mali v škole 4 z matiky:

Proste na každé vajíčko treba použiť iba jeden chlievik (koliesko).

Malá poznámka:
Jednotlivé chlieviky odporúčam krájať čo najrovnejšie (kľudne aj podľa pravítka), inak sa vám môže stať že vajíčko po inštalácii do chlievika vytečie popod resp. ponad nerovný okraj papriky.
Nieje to žiadna tragédia, ale výslednému dizajnu to na kráse nepridá a povedzme si otvorene, tu o ten dizajn ide, Či?

Teraz spomeniem ešte ďalšiu dôležiú zaujímavosť.
Ak máte vajíčka z voľného chovu (čo predpokladám že máte) tzv. bio-vajíčka ako je to dnes v móde, určite nebudú všetky rovnaké akoby ich jedna mater mala.
Preto je vhodné ich vyselektovať tak aby svojou veľkosťou zapadali do vybraného paprikového chlievika.
Paprika má totiž (ak ste si to doteraz nevšimli) rôzne priemery plodu.
Čiže, aby som sa konečne dostal k veci, väčšie vajíčka potom aplikujte do väčších chlievikov a menšie vajíčka do menších chlievikov.

Ideme ale ďalej.

Teraz môžeme začať so samotným výrobným procesom.
Mrsknite na rozohriatu panvičku kúsok masla resp. iného tuku podľa chuti.

Akonáhle sa maslo rozbublinkuje, mrsknite doň prvý chlievik papriky.

Medzitým si môžeme pripraviť prvé vajíčko.
Vrelo odporúčam si ho predpripraviť do nejakého pohárika, pretože ak ho rozbijete nešikovne a nejaká tá chrumkavá škrupinka sa vám dostane do už smažiaceho sa priestoru paprikového chlievika, ťažko ju tam budete niekde loviť.
Keď si vajíčko takto predpripravíte do pohára, môžete skontrolovať nielen jeho kvalitu, ale vytiahnuť aj prípadné škrupinky.

Takže vajíčko je pripravené a chlievik sa nám už začína pomaly spracovávať na panvičke.

Je čas nainštalovať vajíčko do chlievika a začať čarovať.
Opatrne ho teda prelejte do chlievika na panvičke.

Ako vidieť, pri prvej inštalácii sa t ocelkom slušne pos..lo.
Tento chlievik totiž nebol narezaný rovno (podľa pravítka) a tak časť vajíčka podtiekla.
Nič tragické.
Treba len pokračovať, ono sa to podá.

Keď sa začne vajíčko podobať stavu v akom ho môžeme považovať za konzumovateľné, posypeme ho mletou paprikou. Opäť záleží od chuti či použijeme pálivú či sladkú.

Nasleduje inštalácia majoránkou, alebo podobným korením.
V mojej verzii to bol medvedí cesnak.

Teraz zostáva už len "dokončiť" celú aplikáciu tak aby sa nepripálila resp. dostať ju do takého štádia v akej nám vyhovuje.
Prípadné dosmaženie z hornej strany odporúčam previesť oparným preliatím rozáleného tuku za pomoci lyžičky či manipulačnej naberačky (ktorou výsledné dielo prenesiete na tanier).
Rozhodne neodporúčam otáčať celú aplikáciu.
Jednak tu hrozí narušenie molekulárnej celistvosti vajíčka, alebo aj celej aplikácie, ale aj samotnej straty mletej papriky a iných ingrediencií.

Akonáhle máte hotovo, môžete dokončenú aplikáciu preniesť pomocou manipulačnej naberačky na pripravený tanier.

Vo finále som celé "dielo" pokvapkal ešte citrónom (či to bol bio-citrón mi známe bohužiaľ nieje).

Dobrú chuť, ale predovšetkým pevné nervy hneď z rána!

Koláčiky

(čokoládové) Muffiny

Keď raz v nedeľu večer nebudete mať čo robiť a zároveň vás zachváti ukrutný chtíč na nejaký koláčik, nechajte sa inšpirovať nasledujúcim receptom:

Čo budeme potrebovať:

25 dkg polohrubej múky

10 dkg čokolády na varenie (inak povedané celá veľká čokoláda)

12 dkg masla

2 štandardné vajíčka (prípadne jedno pštrosie)

2 polievkové lyžice bieleho kryštáľového cukru

1 balenie vanilkového cukru

1 čajová lyžička prášku do pečiva

0.5 dcl mlieka

Malé kúsky čokolády (dá sa kúpiť balenie takých čokoládových bobkov)

Postup:

Áno, čokoláda láka, ale zatiaľ ju necháme zabalenú.

Pripravíme si radšej dve samostatné misky. Jednu väčšiu a druhú prekvapivo menšiu.

Do väčšej (budeme v nej majstrovať s elektrickým miešatkom) rozbijeme vajíčka a to tak, že si tu necháme iba žĺtka a bielka pritom oddelíme do tej prekvapivo menšej misky.

Čiže výsledok bude:

a) veľká miska – dve žĺtka

b) malá miska – masa bielok

Uchopíme tú elektrickú vec na miešanie a vyšľaháme z masy bielok v malej miske tzv. sneh, tak aby držal aj po otočení misky.

Teraz sa presunieme s miešatkom k dvojici žĺtok, ku ktorým prisypeme cukor + cukor (máme predsa dva hruhy). Celé to poriadne premiešame a postupne pridávame aj maslo.

Po dostatočnom rozmixovaní celej hmoty si odvážime dané množstvo múky + prášok do pečiva. Kuchynská váha je pritom ohromný pomocník.

Zároveň si nejakou odmerkou pripravíme dané množstvo mlieka, či už z Tetrapackového vemena, alebo priamo nejaké to bio-mlieko.

A znova zapneme miešací strojček. Za chodu (miešania) dosypávame zmes múky, prášku do pečiva a mlieka. Ak je hmota moc hustá, kľudne dolejte ešte trocha mlieka.

Po dostatočnom priemiešaní sa konečne dostávame k spomínanej ČOKOLÁDE!

Rozlámte celú čokoládu do nejakého kastrólika a dobre pod ním podkúrte.

Čokoládu treba hneď od začiatku neustále strážiť a miešať, inak ju môžete vyhodiť spolu aj s kastrólikom.

Počkáme teda za neustáleho miešania až sa celá čokoláda roztopí a potom ju rýchlo šupneme priamo do veľkej misky. Zvyšky čokolády treba vyškrábať nejakou stierkou. Prsty by boli od čokolády a ešte aj popálené.

Znova sa vraciame k miešaciemu strojčeku.

Zapneme ho na pomalé otáčky tak, aby sme nemali čokoládu na stenách kuchyne. Je to nepríjemné. Verte mi. Postupne premiešame roztopenú čokoládu s hmotou v miske.

Elektrické miešatko definitívne odložíme a do jednej paprčky uchopíme ručné miešatko a do druhej zasa malú misku s vyšľahaným bielkom, alebo ak chcete odborne "snehom".

Celý bielkový „sneh“ potom opatrne krúživými pohybmi vmiesime do čokoládovej hmoty vo veľkej miske.

Na rad prichádazajú čokoládové bobky. Od oka usypeme do veľkej misky (niekto preferuje viac, niekto menej) a všetky ich opatrne vmiešame do hmoty.

Ak ste doteraz prešli celým procesom úspešne, spravte si pätminútovú prestávku, sadnite si v kľude do kútika a začnite pripravovať papierové košíčky na muffiny.

Množstvo samozrejme závisí od objemu pripravenej hmoty.

Taktiež si môžete pripraviť nejaký plech štandardných rozmerov.

Zapnite si svoju domácu piecku či už elektrickú, alebo plynovú či nebodaj na tuhé palivo.

Teplota by mala byť nastavená na cca 200°C.

Než sa piecka vyhreje, začnite s plnením pripravených košíčkov.

Na to použite obyčajnú polievkovú lyžicu. Každý košíček zaplňte hmotou maximálne do polovice – muffiny sa počas tepelného spracovania nadvihnú.

Po dokončení plnenia košíčkov ich rovnomerne a s dostatočným rozostupom medzi sebou rozmiestnite na plech štandardných rozmerov.

Nezostáva nám teraz nič iné, ako premiestnenie tohoto plechu do vyhriatej piecky.

Po nainštalovaní plechu do piecky nám zostáva čas na odpočinok v dĺžke 15 až 25 minút.

Tento čas silno závisí od toho aký výkon má vaša piecka a je preto nutné občas nakuknúť cez okienko ako sa muffinom darí. Tu by som rád podotkol, že neslobodno otvárať dvere piecky tesne pred dokončením tepelného spracovania. Muffiny by sa mohli „sfúknuť“ a celá námaha by bola v ...

Ak teda spozorujeme počas jednej z častých kontrol špecifické nadutie muffinov, opatrne pootvoríme dvierka piecky a nejakým špáradlom pichneme do jedného, či viacerích muffinov. Ak nám na špáradle nezostane nalepené žiadne cesto, je to dobré znamenie – je to hotové!

Vypneme teda piecku, prípadne uhasíme oheň a plech štandardných rozmerov vyberieme na nejakú teplu odolnú podložku kde necháme hotové muffiny vychladnúť.

Ešte pred samotnou degustáciou odporúčam za tepla každý muffin trocha, ale fakt len trocha potrieť mliekom.

Ak ste sa dostali až sem a kuchyňa je celá, mufiny sú hnedé a nie čierne a žiadny kastrólik nemusel skončiť v koši, tak vám blahoželám a pustite sa do nich! Teda do tých muffinov.