20. 2. 2013

Večera za tri groše

Rok sa s rokom stretol a my (rozumej "partička") sme sa opäť na komerčný sviatok sv. Valentína rozhodli navštíviť vybrané reštauračné zariadenie.
Tento rok padla voľba (z akých dôvodov tu nebudem rozpisovať - bolo by to neetické) na malú reštauráciu Tri groše v malej dedinke pri Piešťanoch - v Ratnovciach.

Úprimne, pred samotnou návštevou som bol trocha v obavách, pretože už len samotný web a rozsiahla ponuka slovenskej verzie pizze mi dávali predtuchu že to bude asi obyčajná pizzéria.
Nasvedčovalo tomu aj veľmi veľké upozornenie o donáškovej službe až k vám do huby ... ;)

Samotné foto interiéru na webe nenájdete a exteriér je až moc umelecky spracovaný (ešte k tomu aj do malého formátu) na to aby ste si urobili ako taký obraz o tom kam to vlastne idete minúť svoje evri.

Výsledný dojem bol ale nanajvýš pozitívny ... teda ten prvý.
Veľkým plusom je už len samostatné vyhradené parkovisko s dostatočnou kapacitou, čo vôbec nebýva pravidlom.
Z vonku vyzerá reštaurácia naozaj malebne - malý drevený domček - na druhú stranu ale nehodiaci sa do tohoto kúta (S)lovenska resp. do danej obce so štandardnou zástavbou á la 80 roky + akási cigánska chatrč na hlavnej ceste.
Našťastie je reštaurácia situovaná na okraji obce a keď sedíte vo vnútri, dýcha na vás virtuálna realita dreveného domčeka, takže sa radšej nepozerajte von.

Interiér je zariadený vkusne a ladí s celkovým štýlom reštaurácie narozdiel od iných pseudo-vidieckych krčiem/reštaurácií á la Irish Pub.
Sklamaním je ale inštalácia toaliet mimo (!) reštauráciu.
V hlavnom reštauračnom domčeku sa totiž nachádza iba jedna veľká izba s malým (zrejme nevyhnutým) barom a kuchyňou, zatiaľ čo toalety sa z bohvie akého dôvodu nachádzajú v akomsi prístavku.
Takže napríklad v zime (ako bol aj náš prípad) sa pred návštevou sociálneho zariadenia musíte obliecť -  prejsť exteriérom - použiť toaletu - prejsť exteriérom - vyzliecť sa a opäť si sadnúť na miesto.
Dosť frustrujúce.
Naproti tomu je ale veľké PLUS, že sa v reštaurácii nenachádza miestnosť resp. zóna pre fajčiarov.

A čo sme si teda nakoniec dali a ako to dopadlo?

No ... všetko to odštartovala Cesnaková polievka s opraženým chlebom a syrom.
OK, šedý priemer, ale aspoň bola chutná a nie iba ako dochutená teplá voda s cesnakovou príchuťou ako je tomu v mnohých prípadoch v iných podnikoch.

Ďalším chodom boli plnené Bryndzové pirohy s kyslou smotanou, cibuľou a slaninou.
Vskutku zaujímavá kombinácia, tak prečo to nevyskúšať.
Pirohy OK, opäť nieje čo pokaziť. A milo prekvapila aj kombinácia smotana, cibuľa, slanina.

Horšie to už bolo ale s ďalším chodom - Jánošíkové dukáty s Poľovníckymi zemiakmi.
Pod Jánošíkovými dukátmi si môžete predstaviť 1ks kuracích pŕs (veľmi tenký a vyklepaný plátok) a 1ks veľmi dobre vyklepanej bravčovej panenky. To celé je pokryté prossiuttom a oravskou slaninou (aj keď na tú si teraz tuším nedokážem spomenúť).
Pod Poľovníckymi zemiakmi si môžete predstaviť polotovar/predpripravené zemiaky v tvare akéhosi papúšika (či zhmotnenej elipsy?), no skrátka určite to neboli zemiaky práve vytiahnuté zo zemlianky. A aby som to teda dokončil, tieto zemiaky boli uvarené (aspoň tak pôsobili) a následne jemne osmažené (teda aspoň as tak opäť tvárili). K tomu ste dostali pár koliesok osmaženej cibule a opäť kúsky slaniny - toť Poľovnícke zemiaky. Na prvý pohľad vcelku "chutné", ale ...

... áno, teraz prichádza to ALE.
Neviem či bol kuchár silno zaľúbený do miestnej blonďatej a piercingom ozdobenej (ale inak naozaj veľmi milej, rýchlej  a šikovnej) čašníčky, ale tak slané jedlo som dávno neprehnal cez svoje zažívacie ústrojenstvo.
Áno, viem že prossiutto je slané a zrejme k tomu dopomohla aj slanina, ale toto bolo fakt príliš.
Ono nebolo slané len mäso, ale aj tie zemiaky a to by človek čakal aj nejakú sladšiu príchuť vďaka osmaženej cibuľke ... bohužiaľ takúto chuťovú stopu nebolo možné nijako zachytiť.

Musí tam byť silná láska, pretože pred chvíľou spomínané priohy taktiež so slaninou a cibuľou boli oproti tomuto "kusu Jánošíka" jedlo par excellence.

Ak vám ešte stále nestačilo, tak celé jedlo (vlastne som ho celé nedojedol) som musel spláchnuť 1/2 litrom tekutiny.
Dúfal som teda že nastala chyba iba na mojej porcii, ale keď sa ozval aj kamarát čo si vybral Zubáča s bylinkovým maslom a Varené zemiaky s petržlenovou vňaťou, pochopil som že niečo nebude v poriadku.
Zubáč bol "vraj" mľandravý (zrejme rozmrazený polotovar) a zemiaky mali opäť známy pampúšikovitý tvar.
Len malá odbočka; ten kamarát mal po príchode domov malé extempore so zažívaním a nie, spodným výstupom to nešlo. Ťažko ale povedať čo bolo príčinou. :D 

A tak som radšej navštívil aj tanier mojej milovanej maželky. Tá si dala Bravčovú panenku s oravskou slaninkou a smotanovou omáčkou so zeleným korením.
Vskutku lákavý pokrm, teda minimálne pri pohľade do jedálneho lístka a neskôr aj na tanier.
A áno, opäť je tu to ALE.
Láska zrejme v kuchyni prekvitá na všetky strany, pretože aj toto jedlo bolo "dosť" osolené.
Konzument by očakával skôr príchuť zeleného korenia a jemne nasladlú chuť smotany, ale bohužiaľ som opäť cítil len akési osolené mäso.

To mi už nedalo.
Pretože som na ďalšom prísediacom videl že aj jeho objednávka asi tiež nebude "košér", dostalo sa mi info že zo Zapekanej hovädzej sviečkovej so slaninou a údeným syrom je naviac cítiť iba tú slaninu a "priezle".
Až kdesi vzadu po pár sekundách zacítite akési mäso.

Takže opäť sklamanie ... a tak dobre to vyzeralo ...

Ešte spomeniem ostatné bezproblémové jedlá ktoré boli pri našom veľkom stole objednané:
Furmanské halušky so smotanou a oštiepkom - tie halušky boli fakt fajn a v kombinácii so smotanou sa jednalo o veľmi chutné jedlo
Bryndzové halušky so slaninou - klasika, nebolo čo pokaziť.

Zaujímavé je že u týchto jedál tá slaná chuť vôbec nebola evidentná resp. vôbec patrná aj napriek tomu že jedlo obsahovalo napríklad slaninu (z čoho by sa dala na prvý pohľad predpokladať tá presolenosť).

"Na vrch" sme si vybrali Ovocný pohár so šľahačkou a likérom a nejaké tie kávičky.
Na moje milé prekvapenie bolo v pohári použité čerstvé (!) ovocie, aj keď som predpokladal že dostaneme mľandravé zaváraninové jahody, ananás, alebo kiwi.
Ďalším príjemným prekvapením bola výborná Lavazza pripravená pravdepodobne z originálneho presso stroja.

Uspokojený aspoň dobrou kávou, oslovili sme obsluhu "že zaplatíme".
A opäť sa dostavil jeden z neduhov našich (S)lovenských reštauračných zariadení.
Aj napriek tomu že sme ihneď pri príchode k stolu požiadali čašníčku (inak veľmi milú, rýchlu a šikovnú) aby nám účty viedla samostatne, po dvojiciach (sedeli sme viditeľne spolu), nahádzala nám všetko na jeden účet a tak vždy jeden z dvojice musel ísť k baru a identifikovať si svoje položky na účte ... ach jo.

Ďalším obrovským rozčarovaním bolo použitie platobného terminálu.
Ako by sa mi to stalo po prvý krát - "terminál máme, ale linka nemá signál" (!)
Toto vám obsluha samozrejme povie ale až po tom čo vložíte kartu do terminálu a zadáte PIN.
A tak sa trasiete aby vám z účtu neubudla dvoj, či trojnásobná čiastka.
Rovnaká situácia nastala minulý rok aj s neslávnym klubom Blue Note v Novom Meste n. Váhom.
A podobne som dopadol aj "prémiovej vidieckej reštaurácii" U Juhása, kedy som musel zanechať vtedy ešte svoju priateľku v reštaurácii a sám som sa "previezol" až do Brezovej pod Bradlom, kde je najbližší bankomat.

Od vtedy teda nosím do našich vyhlásených reštuarácií radšej aj hotovosť, čo sa mi vyplatilo aj v tomto prípade.

Na záver zostáva len dodať, že ak chcete ušetriť svoje ľadviny od solného nálevu, zistite si najskôr či sa už kuchár odmiloval, alebo si radšej vyberte iné "neškodné" jedlo.
Ďalšie body z hodnotenia by som určite strhol za toalety mimo budovu (!) a za používanie polotovarov (napr. zemiaky) v reštaurácii tváriacej sa ako "ľudová".
Celé to zachraňujú príjemné ceny a "takmer" bezproblémová obsluha.
Čiže cca 5,5 z celkových 10 bodov.

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára